Niet azda človeka, ktorý by nepoznal sympatického, ambiciózneho a navyše pohľadného mladého muža Juraja, úspešne kráčajúceho si na ceste životom. Vďaka jeho príjemnej povahe, skromnosti, pracovitosti a nevtieravému vkusu si získal sympatie svojich nadriadených, ktorí ho čoraz viac vťahovali do tajov firemnej smotánky a prideľovali mu stále dôležitejšie úlohy. Jurajovi sa to pravdaže páčilo, veď už od mladosti bol nadmieru cieľavedomý, takže posun v jeho profesionálnej kariére len privítal. Ako by sa na prvý pohľad zdalo, pýcha a sláva mu do hlavy nestúpala a zdalo sa, že bol viac obľúbený a najmä ženským pohlavím vyhľadávaný. Avšak, časom dospel k názoru, že všetky sprievodné aspekty jeho úspechov sú natoľko príjemné a pohodlné, že by sa už asi patrilo aj poľaviť a začať si užívať život, venovať sa zábave a ženám. Uvedomoval si, že rokmi upadol do extrému nadmernej pracovnej iniciatívy, a ten sa rozhodol odstrániť.
A tak sa jedného dňa vybral do nočného klubu. Hlasitá hudba, tanec, provokujúce pohyby polonahých tanečníčok…také niečo ešte nezažil. S úžasom sa prizeral na rozvášnený dav žien a mužov vo farebných zábleskoch svetiel. Hneď na začiatok si šupol jedného „frťana“, aby sa rýchlejšie stotožnil s rozbúrenou spoločnosťou. Keď tak nad tým rozmýšľal, jeho celý život bol doteraz len o práci. Nikdy nevedel pochopiť ako môže niekto lipnúť na alkohole alebo zábave, keď môže zažívať pocity šťastia z vykonanej práce. Myšlienky mu prerušila jedna šarmantná červenovláska, ktorá sa k nemu nenápadne s cigarou v ruke priplichtila. Nonšalantne ho objala okolo krku a opýtala sa, čo si praje z barového pultu. Začal síce vodkou, ale podvolil sa na koňak, čo mu bez čakania na odpoveď ponúkla. Cítil, ako ho teplo druhého pohárika rozohrieva po hrudi. Fajn, napätie trochu upadlo, celkom si aj vydýchol. Červenovlasá kráska ho však privádzala do roztržitého vzrušenia, preto sa rozhodol dať si ďalší pohárik koňaku. Alkoholové dávky ho prekvapujúco psychicky rozpúšťali, netušil, že alkohol môže dávať takú ľahkosť a nadhľad. V mladosti nebol nikdy opitý, nezapájal sa do študentských akcií, bol prísne vychovávaný v duchu kresťanského svetonázoru. Ach, tie jeho skreslené predstavy o živote a rôzne výtvory mysle, keď sa domnieval, že svet je len o poctivosti a čestnosti! A čo to tu zrazu vidí? Akáže to necudná spoločnosť sa združuje v podzemných temných priestoroch?
Chvíľu mu trvalo, kým si zvykol na vyzývavé pohľady žien a alkoholové opary, ale postupne sa mu to začalo páčiť. Alkohol mu pomohol celkom iste zabudnúť na prácu, dokonca sa cítil sebavedomejší a smelší. Tento stav odviazanosti sa mu natoľko zapáčil, že by bol konečne schopný odvážiť sa povedať svojim nadriadeným o ich nečestnom konaní a podvodoch. Červenovláska ho medzitým ťahala za rukáv a viedla ho rovno na tanečný parket. Hluk a spletité telá tancujúcich žien ho vtiahli medzi seba, cítil sa ako chytený vták. Napočudovanie mu to tak až nevadilo, ešte viac sa odovzdal všetkým tým vtieravým dotykom a objímajúcim rukám. Na podporu jeho ega to celkom stačilo, pripadal si ako kráľ, aj keď sa sám sebe čudoval ako to mohol pripustiť. Pálenka účinkovala rýchlo, bol stále viac opitý a nemyslel na prácu.
Bolo ráno deväť hodín, keď otvoril oči a sledoval okolité steny a nábytok. Vôbec nechápal, kde sa nachádza. Zrazu sa vo dverách objavila červenovláska. “Dobré ráno“, povedala. Juraj schytil hodiny, zistil čas a opýtal sa jej, čo tu robí. Bol veľmi opitý a nezašiel by domov, preto ho zobrala k sebe do bytu. V tej chvíli okamžite vyskočil z postele, obliekol sa a utekal do práce. V hlave mu hučalo a ledva udržiaval rovnováhu. S hrôzou si spomenul, že dnes má predsa dôležitú schôdzku a už určite na neho čakajú. Hrozil mu asi prvýkrát v živote pracovný prúser. Vyčítavé pohľady svojho šéfa si radšej nevšímal, najradšej by sa skryl do myšacej diery. Neostávalo mu nič iné, len sa priznať. Pravdovravnosť bola jeho ďalšia z pozitívnych vlastností. Nevyhol sa však odmeranému správaniu svojich spoločníkov a nepríjemnému vyjednávaniu. Mal pocit, že za jeden večer zábavy platí svojou kariérou a doterajšími úspechmi. Arogancia spoločníkov dostávala Juraja do defenzívnej polohy. Spomenul si na včerajší večer a blahodarný vplyv alkoholu, ktorý mu dodal sebavedomie a odvahu, a tak schôdzku nečakane prerušil a odbehol si na niekoľko rýchlych frťanov. Nálada sa mu okamžite zlepšila. Rokovanie pokračovalo v ráznejšom a odvážnejšom duchu, až to spoločníci vzdali a potenciálny významný obchod skončil fiaskom.
Juraj sa ocitol v kancelárii svojho šéfa. Šéf sa nezmohol na slovo, od zlosti burácal a najradšej by Juraja prepustil. Juraj sa obraňoval ako mohol. To, že je smoliar a nedarí sa mu v takýchto závažných obchodných rokovaniach, by mohol predsa šéf brať do úvahy a nemusel by ho do takýchto vecí zaťahovať. Tu už šéf nevydržal a jasne mu zdôraznil základné kritériá na morálku v jeho firme. Ambiciózny a doteraz vždy vzorný Juraj sa vážne zľakol, že príde o prácu. A keďže alkohol už prestal účinkovať tak ako by potreboval, radšej bez slov odišiel z kancelárie. V ten deň už nepracoval a večer sa vybral opäť do baru.
Na ďalší deň ráno prišiel do práce napoludnie. Šéf v práci nebol, ale zato mu zanechal na stole obálku. Bol v nej list o prepustení z práce s okamžitou platnosťou. Juraj stuhol. To nie je pravda! To je predsa hlúposť dávať výpoveď za jedno nevydarené rokovanie! Nedalo sa inak ako posilniť sa opäť alkoholom, veď šéf si to určite rozmyslí. Predsa sa nič také nestalo, len si viacej užíva života.
Nočný život v baroch bol v poslednom období jeho jediným útočiskom, ale zároveň cítil beznádej zo straty tak dobrého zamestnania a úspešne naštartovanej kariéry. Alkohol ho načisto premohol, ovládol myseľ aj zdravý úsudok, ale podporoval silu osobnosti, ktorou sa dal Juraj oklamať. Zdá sa, že alkohol sa stal jeho verný kamarát. S ním dokázal prebúrať aj skalopevné múry, klamlivo podporoval jeho ego a zvádzal ho do temných útrob mysle. Alkohol a strata zamestnania ho stiahli na psychické dno, z ktorého sa chcel dostať zase len alkoholom. Boľavá hlava, s ktorou sa prebúdzal každé ráno, mu neprinášala nič nové, avšak on sa stále utvrdzoval v tom, že konečne nežije len prácou. Prepadol utopickej myšlienke, že falošné „šéfstvo“ si musí uvedomiť, ako nespravodlivo a nepoctivo vedie firmu a za výpoveď sa mu musia ospravedlniť. Tak, ako každý obdivoval tohto vždy cnostného a príjemného mladého muža, teraz sa pozastavoval nad jeho zvrátenými názormi na svet. A to nehovoríme o bielych myškách v jeho hlave, ktoré sa premávali dráhami neurónov v alkoholovo presiaknutom mozgu.
Dnes sedí Juraj v pohodlnom bielom psychiatrickom kresle, rátajúc biele myšky na prstoch svojich rúk a usmievajúc sa na milé sestričky a je mu dobre. Alkohol mu zničil aj tie posledné fungujúce mozgové bunky, teraz sa môže až do konča života zabávať a užívať si života v „bielom“ denno-nočnom bare.
Renáta Gottasová /(2.ročník AA de T, šk.r. 2008/2009 )
