Kontakty

Svet a spoločnosť podľa Huga Balla z Berlína vyzerali v roku 1913 (pred viac ako 100 rokmi) takto:

„Život je úplne obmedzený a spútaný. Prevažuje určitý ekonomický fatalizmus, každému jedincovi, či už sa bráni alebo nie, je prisúdená určitá rola v živote a s ňou i jeho záujmy a povaha. Na cirkev sa pozerá ako na menej významnú „továreň na spásu“, na literatúru ako na ventil na uvoľnenie napätia….Dňom i nocou je pálčivejšia otázka: Existuje nejaká sila, ktorá je dosť silná na to aby ukončila tento stav? A pokiaľ nie, ako sa z nej vymaniť?“

Vynára sa otázka, či je možná zmena človeka, alebo je odkázaný na stále sa opakujúce prežívanie tých istých chýb a stereotypov? Čo je Osobnosť človeka? Čo ho formuje od jeho narodenia (presnejšie už pred jeho narodením)? Ako pristupovať k svojmu životu tvorivo? Podobných otázok sa vynára stále viac. Je dôležité aby si takéto otázky človek neustále kládol a hľadal odpovede. Niekedy sú dôležitejšie otázky ako samotné odpovede. Tie potom človeka nútia zamyslieť sa nad zmysluplnosťou svojho života.

Celé svoje dejiny sa človek snaží nejakým spôsobom postaviť k svojej zmysluplnosti. I keď tieto otázky na prvý pohlaď patria do rúk filozofie, hľadať odpovede na naše otázky môže pomôcť aj psychológia a psychoterapia. Filozofovia sa napríklad stále zaoberajú otázkou, či existuje nejaký systém (alebo si dovolím použiť české slovo „řád“) sveta, a ľudského bytia, ako toho v kom sa tento „řád“ uskutočňuje. Platón zastával názor, že to podstatné je duša, duchovné princípy „uväznené“ v ľudskom tele. Tieto princípy sa javia ako cesta harmónie medzi rozumom, vôľou a odvahou oproti ktorým obrazne stoja naše pudy. Človek ako mikrokozmos v ktorom je obsiahnuté všetko (túto platónsku myšlienku, ktorú neskôr rozpracoval Spinoza), a preto je obdarený rozumom a preto aj sebapoznaním.

Sebapoznanie stojí ako jedna z kľúčových otázok skoro každého filozofického smeru a to platí aj pre psychológiu a psychoterapiu. Venovať sa sebapoznaniu znamená odkrývať širokú paletu svojich vlôh, schopností ale aj nedostatkov a limitov. To ma za následok, že si začneme uvedomovať svoju jedinečnosť, bohatosť svojho vnútorného sveta, začneme rozvíjať svoju vnímavosť k jedinečným črtám ostatných ľudí a prestaneme premietať svoje neuvedomelé vlastnosti. Seba uvedomelý a seba poznajúci človek sa prestáva správať ako automat, ktorý mechanicky reaguje na vonkajšie podnety, ktoré nám sprostredkováva našich päť zmyslov.

Podľa Hegla ide rozvoj osobnosti stále ďalej, k vyšším syntézam, až k ideálu absolútneho ducha. Predpokladá aj niektoré psychoanalytické myšlienky: identita vzniká ohraničením od neidentického, sebavedomie vzniká cez reakcie a hodnotenie ostatných ľudí, človek žije v neustálej interakcii s ostatnými ľuďmi (vytvárame si rôznej úrovne vzťahov napr. od partnerského vzťahu, cez nadriadený podriadený, terapeuticky vzťah , vzťah pedagóg – žiak a pod.). Medzi ľuďmi i vo vnútri nich samotných existuje neustále konfliktné napätie, ktoré je hnacím motorom vývoja. Tézy a antitézy vedú k revolúcii, syntéza k opätovnému rozdeleniu. Vo všeobecnosti je možne na tomto pozadí definovať psychoterapiu ako vznik spoločného obrazu sveta z pôvodne dvoch odlišných mienok, odlišných pohľadov a významu týkajúceho sa životnej problematiky a vzniku symptómov.  Ako sa dopracovať k tejto harmónii dvoch svetov nám môže pomôcť aj psychoterapia so svojimi tézami vzniku terapeutického vzťahu. Ak vás téma zaujíma, radi vás uvítame ako študentov; môžete sa prihlásiť kedykoľvek.

Ľuboš Káňa Barcud, AM.Ar.

CENA 60 minútovej hodiny výučby ja 10,-€ pre študenta AAdeT, 12,-€ pre záujemcu o psychológiu v netradičnom šate. Zvyčajne výučba jedného bloku trvá 1 deň, teda 6 60 minútových hodín.