Včera bol deň sprievodcov, ktorí ľuďom otvárajú dvere do histórie zabudnutých pamiatok, a iných krás či zvláštností, a tak som sa tiež dostala na takúto zaujímavú vychádzku cestovnej kancelárie LIBER. Vychádzka bola veľmi inšpirujúca, pretože v dnešnej dobe, kedy sa stále niekde bojuje, sa rovnako upaľujú „bosorky“, ako sa to robievalo v stredoveku. Uvedomila som si nadčasovosť tejto tematiky, kedy je žena stále rovnako podceňovaná, s radosťou zhadzovaná ako v dávnoveku iba preto, lebo niekedy dokáže oveľa viac, ako napríklad muž. Nedá mi nespomenúť, že Agátu Toot Borlobaschinovú upálili iba preto, lebo bola krásna, možno i múdra…, ale cirkev dodnes neznesie ani len spomienku na túto udalosť, a tak bronzová plaketa Ľudmily Cvengrošovej nesmie túto udalosť na Hurbanovom námestí pripomínať ani dnes.
Pripadá mi to ako vražda islamskej ženy v priamom prenose len preto, lebo si odkryla svoju tvár. Nikto túto hrdinku nepoľutoval, nikto za ňou nezaplakal. Pre mňa však nezomrela zbytočne, je rovnakým symbolom ako
Agáta a ako každý, kto svetu niečo priniesol, no svet to nezvládol…
Zvláštny pocit som mala i na mieste, kde stál kedysi dom bratislavského kata. Zamyslela som sa, ako vôbec mohol a i môže niekto takúto funkciu zastávať a vykonávať. Pred očami mi mihali zvláštne obrazy tejto práce… detaily jej výsledku… Nepatrím medzi slabochov, ale zatriasla mnou zima.
Napokon prišla na rad Segnerova kúria. Uvedomila som si, že toto bolo moje prvé šťastné miesto, kam som kedysi s hrdosťou chodila vo svojom čarodejníckom odeve, počúvala som sťažnosti a bolesti ľudí, hľadala som východiská a riešenia, a bola som skutočne šťastná…
Tento nápad a obsah vychádzky dostala Irenka Chapanová, a myslím, že to nemalo chybu.
