December podľa Keltov je mesiacom jarabiny. Je i mesiacom hojenia, ochrany, vhodný je na cestovanie, zlepšuje duševné sily, povzbudzuje mimo zmyslové vnímanie, podporuje astrálne cestovanie a všetko tajomné.
Musíme však spomenúť aj iné čarodejnícke záležitosti, lebo december je podľa každej tradície výnimočným mesiacom.
Treba mať na pamäti, že od trinásteho teda na Luciu až do Vianoc je čas na liatie olova. Zoberieme kúsok surového olova, roztopíme ho nad ohňom a vlejeme do vody. Podľa tvaru, ktorý sa zobrazí, je isté, ako bude pre vás vyzerať nasledujúci rok.
Lucia sa u nás ukazovala ako biela mátoha, ktorá chodievala večer, trinásteho decembra, zobrať zlé deti, ktoré neposlúchali rodičov, nič nehovorila, len sa tak zvláštne plazila so svojou bakuľou, a beda, ak sa jej niekto dotkol.
Na Luciu bolo možné ísť do kostola, sadnúť si na drevený stolček, v ktorom nebol ani jediný klin, a o polnoci každý uvidel všetky bosorky. Bolo však nutné neobzerať sa, inak sa človiečik zvedavý stal korisťou bosoriek, a tie ho mohli aj roztrhať.
A napokon sú tu Vianoce. Skúsme pozrieť, ako to bolo podľa našich keltských predkov. Slávili sa v deň zimného slnovratu, okolo 21. Decembra. Zvonilo sa zvončekom, pálili sa polienka, pod imelom sa ľudia bozkávali. Nemožno opomenúť ani vianočné symboly ako „vianočné“ polienko, borovicové vetvy, jelenie parohy ako symbol zimného pána, imelo, večne zelené stromy, cesmína a brečtan.
Vianočné sviatky by mali byť sviatkami svetla, aby sa tak privolal návrat slnka, teda syna Božieho (možno preto tento krásny zvyk prevzali aj Kresťania). Na jeho počesť sa pilo biele vínko, pilo sa i pálené s horkými bylinkami, pokrmy s príchuťou mäty, a biele koláče. Ešte pred Vianocam sa piekol špeciálny jablkový koláč, do ktorého sa zapekali rôzne symboly, ktoré predpovedali, čo bude hlavné v nasledujúcom roku. (Palička znamenala cestu, prstienok lásku či svadbu, ak bol v koláči peniažtek – určite zbohatnete..
December je čarovný, kúzelný mesiac, vhodný i na astrálne cestovanie, nádherné snívanie, má svoju poéziu, ktorá sa spečatila najmä v koledách, ktoré dodávajú krásu a vážnosť celým sviatkom.
Napokon nie je podstatné, aké narodenie Božieho syna očakávame, treba sa zamyslieť nad premenou všetkého, čo je neprijateľné, a pripraviť sa na uskutočnenie vlastných snov, možno bude dobré zapáliť si sviece vziať pergamenový papier, brko a napísať báseň či prózu ako niečo, na čo sa nikde nezabudne.
S láskou, Somezeda.
