Zvykli sme si posudzovať rodinu podľa jej úplnosti, ale nie podľa jej funkčnosti a toho, čo je jej hybnou silou. Spoznala som dievčinu, ktorá má 3 deti. Nakoľko sa stretla s menej vhodnými partnermi, každé dieťa má “svojho” otca. Ich mama sa o tieto deti vzorne stará, majú pri nej skutočne bezkonfliktný a skvelý život (ako to hodnotia tieto deti) a otcovia, ktorí evidentne na plnej čiare zlyhali – im veru nechýbajú. Na Slovensku však najmä malomeštiacka vrstva všetko posudzuje podľa platných papierov a toho, čo si natĺkla do svojich inak prízemných hlavičiek. Aj pani sudkyňa a sociálna pracovníčka sa voči tejto maminke postavili ako klasické slovenské malomeštiačky; veď načo chce zvýšiť výživné, veď stačí, aby niečo zo svojich vecí predala, a bude mať peniaze. Hlavné, že je na materskej dovolenke, sama a využíva právo byť so svojím bábätkom, starať sa oň a poskytovať mu kompletnú opateru. Tak toto je nejaká “rozháraná rodina”? A čo asi rodina pani sudkyne, kde pán manžel možno strieda milenky, možno ich dieťa fetuje, lebo rodičia naň nemajú čas, možno majú problémov oveľa viac, ako táto maminka, ale oni sú tí dobrí, a najmä ona, veď je sudkyňa a všetko môže…
Iróniou osudu je, že otec jedného z detí sa presťahoval aj s milenkou do zahraničia a požiadal súd, aby v krajine kde začal svoj nový, búrlivý život, malo toto dieťa trvalý pobyt. Klasika, zrejme ho chce mame ukradnúť, ako deti, ktoré som dávnejšie riešila s Vietnamom alebo s Egyptom – a na rozdiel od našich “dobroprajných” organizácií – aj vyriešila, a tiež to bolo rovnaké, len v inej farbe. Takže – aké morálne právo má robiť sudkyňu na rodinné záležitosti žena, ktorej sa na tomto postupe nezdá nič divné, dokonca ignoruje fakt, že tá maminka s deťmi od tohto “umelca” v minulosti utiekla pre totálny nezáujem o ňu a o dieťa; žeby sa niekto za 2-3 roky tak závratne zmenil? To potom asi pani sudkyňa verí na zázraky alebo sa naplnila jej peňaženka? – Všetko sa môžeme iba domnievať, ale povedzme si úprimne: načo máme takéto sudkyne? Načo také tupé sociálne pracovníčky, ktoré trepú, že žena na materskej nepotrebuje normálne výživné, a ak, tak nech rozpredá svoj majetok?
Nikdy v živote nezabudnem na jednu pani kurátorku, vzdelaním psychologičku – keď sa mi narodil syn; v nemocnici ho “postihli” a ona mi na povzbudenie povedala, citujem: “Nebojte sa, v nemocnici sa dnes jednej matke narodili dvojčatá a majú rovnaké problémy ako má váš syn; tešíte sa?” Áno, napadne vás výstižné české slovo: zrúda. Lepšie na to ani nepoznám; veď ak máte choré dieťa – ako by ste to mohli priať inému dieťaťu? Ako by ste sa z toho mohli tešiť? Darmo, hlúposť je nevyčerpateľná a nečitateľná nikým – okrem hlupáka, ktorý sa riadi jej pravidlami. Proti hlupákom niet lieku, ani proti hlúpym sudkyniam, sprostým kurátorkám a otcom, ktorí prestali byť otcami a z dieťaťa si urobili výhodný biznis. Možno vzorný otecko-tyran každej paničke dobre zaplatil, alebo ani to nie, stačí ak nasľuboval hory-doly, veď hlupaniam to stačí… tak vás všetkých prosím, nepodporujte hlúposť!
Somezeda
