Kontakty

SKUTOČNÝ PRÍBEH

Hlavne sa nevzdať

Karin bola typická smoliarka. Nenahovárala si to, jednoducho to tak bolo. Či chcela, alebo nie, vždy bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste a z dvoch možností si vybrala tú nesprávnu.

Začalo sa to, keď mala asi šesť rokov a bratranec ju nahovoril, aby u starej mamy nahádzala do komína trávu. Stará mama rada poobede spávala v letnej kuchynke, ktorá bola postavená do kopca. Strecha s komínom bola ľahko dosiahnuteľná a chumáče trávy sa hádzali do komína jedna radosť. Našťastie stará mama sa prebrala skôr ako sa zadusila a Karin sa schovala na dlhé hodiny do šopy, aby ju nezlynčovala celá dedina. Bratranec všetko otočil voči nej a odvtedy ju všetci brali ako nezvládnuteľné dieťa.  Nič nesmela, neustále ju kontrolovali a začalo obdobie jej „nekonečného“ trestu. Ospravedlnila sa asi tisíckrát, ale nestačilo. Okrem toho neustále čelila posmeškom svojho bratranca a brata, ktorý sa veľmi rád pridal. Keďže bola neustále pod stresom, nebola pozorná a tak si roztrhla šaty, rozbila rodinnú vázu, alebo zapotrošila maminu obľúbenú brošňu. Na nákup ju ani neposielali, lebo vždy stratila peniaze, alebo niečo nepriniesla. To však nevedeli, že brat a bratranec jej vždy peniaze, alebo časť nákupu zobrali. Nikdy ich neprezradila.

Vždy bolo nejaké „ale“

Všetko si musela zaslúžiť. Kým brat s bratrancom dostali autá už k osemnástke, ona dostala kvety a pohľadnicu. Nezávidela, ale bolo jej ľúto, že je braná celou rodinou ako nutné zlo. Napriek snahe ju ani v škole nehodnotili tak, ako by si zaslúžila, lebo vždy bolo nejaké „ale“, takže bola hodnotená ako priemerná žiačka. Napriek tomu vyštudovala gymnázium a prijali ju na medicínu. Nikto nechápal, ako sa tam mohla dostať, ale Karin spravila na plný počet bodov. Vtedy jej rodičia oznámili, že ju nebudú živiť a má si nájsť ubytovanie. Vraj ju aj tak po mesiaci zo školy vyhodia.

Alkoholu neholdovala

Karin bola vždy zvyknutá konať a tak sa prihlásila sa na inzerát staršieho manželského páru, ktorý hľadal niekoho do voľnej izby vo veľkom dome. Keďže nehodlovala alkoholu, cigaretám ani drogám, zapáčila sa im a dostala ubytovanie. Nemusela platiť nájomné, ale musela sa starať o nákupy, poriadok v dome a tiež mala robiť spoločnosť manželskému páru. Chvíľu mala obavu, či z nej nechcú mať otroka, ale nestalo sa tak.

Konečne vreckové

Postupne zistila, čo to znamená, keď ju má niekto skutočne rád. Starý pán pracoval zhodou okolností v minulosti ako doktor v zahraničí a často rozprával Karin svoje historky a často nejakú pridala aj jeho žena. Ako sa dozvedela, jediné, čo nikdy nemali, bolo dieťa, ale vraj v nej našli všetko. Vlastnej rodine nechýbala, ani v čase, keď úspešne promovala. Pracovala ako úspešná lekárka a po večeroch začala  písať všetky príbehy, ktoré jej povedal starý pán. Postupne mala dosť textu, aby ho poslala do vydavateľstva, ale nečakala, že sa jej niekto ozve. Ani sa jej neozvali a ona na všetko zabudla. Až raz ráno jej zavolali, že ich zaujala jej kniha a majú ju záujem vydať. Konečne mala pocit, že niečo skutočne dosiahla a zarobila „celkom slušné vreckové“, ako nazvala svoj honorár. Starý manželský pár bol na ňu hrdý a pri tej príležitosti prepísali na ňu dom.

 

Všetko sa vracia

Keď mala raz nočnú, priviezli na urgentný príjem mladého muža, ktorý mal v sebe drogy, alkohol a havaroval. Karin skoro onemela keď zistila, že je to jej vlastný brat. V rukách mala jeho život a celú budúcnosť. Niekoľkokrát sa počas operácie zdalo, že to neprežije, ale Karin ho vždy vrátila do života. Keď musela rodičom oznámiť bratov stav, myslela, že to nezvládne. Očakávala všetko, ale nie takú ľahostajnosť, aká z nich išla. Prijali to akoby sa nič nestalo a jediné čo ich zaujímalo bolo, koľko bude PN a či nič nezanedbala. Vtedy sa rozosmiala a povedala im, že jediný, kto niečo zanedbal, boli oni a to jeho výchovu.

Nestratila srdce

Asi by ste čakali, že rodičia sa zmenili a boli šťastní, že majú Karin. To sa nestalo a ani neprišiel ten pomyslený šťastný koniec, kedy sa všetci objímajú a prosia o dopustenie. Ale napriek tomu príbeh Karin prináša obrovskú nádej všetkým, ktorí sú neustále v nesprávny čas na správnom mieste. Nikdy sa nenechajte presvedčiť, že to tak je. Neverte, že sa niektoré veci nedajú zmeniť, pretože všetko sa dá, len možno nie tak rýchlo, ako by sme chceli. A možno nie je každý taký nezlomný ako Karin, ale ona by sa nevzdala, ani keby nenarazila na starý manželský pár. Napriek všetkému, nikdy nestratila srdce a nemala v sebe ani štipku závisti.

Gabi Halmová

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

÷ 1 = 10

Related Post

PATRIKPATRIK

Môj syn je aký je, a takýto je pre mňa dokonalý a úžasný. Zase ho mám trochu doma, a keď prišiel domov, vytiahol červené tričko s mandalou, ktorú sám namaľoval.

KTO SOM?KTO SOM?

Nuž pre niekoho som VEC, ktorá má svoje vyhradené miesto; vždy, keď siahne rukou – i poslepiačky – je tam. Pre iného som KÚZELNÁ PALIČKA, ktorú treba použiť správnym spôsobom, na