Hoci sa blížia vianočné sviatky, my ešte stále pracujeme, a učíme sa. Niektorí študenti si dali prázdniny, ale väčšina z nich si presadila “učenie”, čo ma nevýslovne teší. Poznávame všetko v jednom – jedno vo všetkom. Prváci sú na konci veľkých arkán druháci na konci celého TAROTU. Tretiaci zvládajú MERLINA tak do dvoch tretín, a štvrtáci nemajú problém diagnostikovať aj pomocou MERLINA. Piatačka – aj pomáha svojimi nádhernými kresbami dotvárať túto stránku, ba je dobrá v kantusoch, ktoré ste si tiež mohli prečítať na našom pracovnom webbe www.somezeda.com
Vianoce prinášajú svoje príbehy, tak jeden zo školy, keď ešte nosievala plienky.
Janko prišiel do Bratislavy a priniesol nám domáce oblátky, najlepšie koláčiky z Gemera, fľaštičku originálneho páleného… Vtedy, na Šancovej ešte – bolo tak skutočne, rozprávkovo. Všetci sme sa tam tešili zo všetkého, aj keď nás jedna pani sestrička, manželka známejšieho výtvarníka, nemohla ani vystáť. Vždy prišla so slovami – že oni sú tam “slušní ľudia”… celkom som nechápala, čo pod týmto pojmom myslí. Dokonca jej prekážalo, ak sme išli cez spoločný vchod na ľavej strane, lebo tým prechádzala ona a jej rodina… no čo už, ľudia sú všelijakí. Napokon nevedomosť je katastrofálna. No a keď prišiel Janko, začali sme hodovať. Navarili sme si ovocný čaj, len on si dal pálenô, lebo v ňom bolo trošku alkoholu – a ten ja nesmiem, a začali sme si rozprávať rôzne vianočné príbehy. spomenula som si n to, ako sme s bratom čakali anjelikov, aj sme ich VIDELI, len keď sme stlačili kľučku do obývačky, rozozvučala sa vianočná omša, okno bolo otvorené, anjelikovia fuč…, ale boli tam darčeky…
Janko zase hovoril o Vianociach, ktoré strávili v poľovníckej chatke v hlbokom lese, lebo sa im čosi pokazilo na gáziku a nemali sa ako dostať do dediny… ako si spievali s otcom a druhými poľovníkmi koledy, urobili si oheň, aby nepomrzli a z lesa prichádzali rôzne zvieratá – asi len pozdraviť sa, alebo tiež si užiť toho kúzla Vianoc? … no ktovie…
Ako sme sa všetci rozprávali, vonku niečo zapukalo, zapráskalo… bol to osamelý vlčiak… tak sme ho pohostili s tým, čo bolo, no a napokon sa zistilo, že patril jednej ďalšej super slušnej paničke… a tá nám bola nesmierne vďačná, že sme jej opatrili vlčiaka… a ozaj, od toho momentu nás začala mať rada; vraj jej Bardo nikdy nejde k zlým ľuďom… vraj má šiesty zmysel, a ona sa v nás zmýlila…
Tak všetkým prajem ŠŤASTNÉ A VESELÉ!!! 💝💝💝
🕎☦☮☯🔯
