Kontakty

Dušičky, utopené v alkohole/ Katarína Folkelová

     Ako to v živote býva, na začiatku boli vzájomné sympatie. Pozreli sa jeden na druhého a zaľúbili sa. Rozhodli sa kráčať spolu životom. Spočiatku to išlo ako po masle. Jeho sny boli aj jej snami. Vzájomne sa dopĺňali a podporovali. Časom na ich sny výplata nestačila, bolo treba vymyslieť niečo iné. Ako si dopriať drahú dovolenku, luxusný nábytok, oblečenie? Pustili sa do podnikania. Život prináša extrémy. Raz si hore, potom zase dolu. Vyhovovalo mu to. Lipol na tomto spôsobe života. Chcel viac a viac. Už nebral ohľady na nikoho. Chamtivosť ho hnala stále dopredu a snažil sa napĺňať výtvory mysle. Celkom sa mu darilo, ale čím ďalej, tým viac siahal po alkohole. Zdalo sa mu, že svoj život lepšie zvláda. Okolo neho bolo predsa plno ľudí, ktorý bežne používali tento doping. Tak prečo nie on? Bral to ako samozrejmosť. Ako podporu svojho ega. Zo začiatku to bol pohárik, dva. Časom aj liter pálenky denne. Takto naliaty už nerozlišoval čo je dôležité a čo menej. Videl to všetko ináč, po svojom.

     Myslel si, že to uňho zvyšuje komunikatívnosť, pravdovravnosť. Jeho žena a priatelia boli inej mienky.Jediné čo sa uňho zvyšovalo bola arogancia. Nevedel sa už s nikým porozprávať, vlastne s ním sa nedalo. Ponižoval a zosmiešňoval všetkých okolo seba. Triezvych chvíľ bolo čoraz menej. Podnik ktorý predtým prosperoval, začal upadať. Jedno zlé rozhodnutie za druhým. Sám sebe si pripadal ako nepochopený smoliar. Vôbec nedával do súvisu svoj krach a alkohol. Cítil sa obmedzovaný ženou aj priateľmi, ktorí sa mu márne snažili pomôcť a zachrániť čo sa dalo. Hneval sa na všetkých. Odsudzoval ich za prehnané kritériá na morálku. Nepripustil si vlastnú hlúposť. Obviňoval všetkých okolo seba a postupne zostával sám. Napokon ho opustila aj žena. Nevedela mu pomôcť, keď sám nechcel. Zmocnila sa ho beznádej.

    Stále mu však bolo ľúto len seba. Vôbec nechápal čo od neho chceli. Žiadny problém predsa nemal. Aká sila osobnosti? Všetko má predsa pod kontrolou. Však im ešte ukáže. Pomaličky upadal do delíria. Mal boľavú hlavu a biele myši behali okolo neho.
Už ich nepočítal.

Katarína Folkelová/(2.ročník AA de T, šk.r. 2007/2008 )

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

÷ 1 = 3

Related Post

LEŇOCHODLEŇOCHOD

Škorec Vendelín, potom ako sa popasoval so svojou lakomosťou, sa jedného slnečného rána rozhodol, že si urobí výlet. Rád prelietaval nad krajinou, ktorá mala pre neho čaro v každom ročnom období.