Kde bolo , tam bolo za siedmimi horami a za sedmi dolami , v jednej malinkej dedinke žil raz jeden chudobný dobrák Igor .Skromným životom žil on a spolu s ním jeho syn Viktor a Dalibor. Nebolo to stále takto bol on veľmi bohatý voľakedy dávno , keď ešte slúžil pre panstvo v kráľovskom vojsku, on bol svetoznámy rytier Igor. Bol vždy spravodlivý , čestný a nikdy nezradil nikoho, práve preto ho ľud mal oveľa radšej ako svojho kráľa. Jedného dňa si kráľ dal Igora zavolať a chcel aby prezradil sťažnosti svojho ľudu aby ich napravil ,ale Igor vedel ,že kráľ bude chcieť svoj ľud potrestať tak mu nič nepovedal a tak Igora vyhnal so svojho kráľovstva. Igor sa teda spolu so svojou manželkou pobrali preč.
Ich cesta bola dlhá a ťažká ,ale prekonali ju a skromne sa usadili v jednej dedine , nikomu neprezradili kto sú oni. Igorova manželka porodila dvoch silných synov dvojčatá ale pôrod bol ťažký a druhého dňa sa nedožila.
Uplynulo zopár rokov a chlapci rástli ako z vody. Jeho synovia sa volali Viktor a Dalibor . Igor ich od malička rovnakou láskou , čestnosťou a spravodlivosťou vychovával , ale predsa mal ťažkosti , pretože Viktor bol vždy spravodlivý a poslušný, ale Dalibor chcel aby otec iba jeho mal rád. Igor dúfal, že sa to jedného dňa zmení a že jeho synovia sa budú mať naozaj radi. Igor nikdy neprezradil kto on v skutočnosti bol ešte ani svojim synom. Jedného dňa sa pri ich domčeku objavili dvaja kráľovský sluhovia s listom pre Igora. Igor prevzal list a dočítal sa , že kráľ zomiera a prosí ho aby ho ešte naposledy navštívil a aby prijal jeho ospravedlnenie. Nevedel čo on má urobiť .Viktor sa tešil že jeho otec bol na vysokom postavení a kráľ predsa len uznal túto osudnú chybu za svoju ,ale Dalibor sa tešil sláve a peniazom. Igor sa nakoniec rozhodol predsa ,len kráľa navštíviť spolu so svojimi synmi . Igor dúfal a veril v to že sa napriek týmto skutočnostiam jeho synovia nezmenia a neopustia ho. Cesta bola dlhá ,a práve na nej chcel Igor ,svojich synov preveriť. V noci keď každý spal nasadol na koňa a prišiel k útesu kde nastražil pascu všade na okolo rozsypal zlato a vrátil sa spať. Ráno pokračovali v ceste , akonáhle sa dostali k útesu Dalibor sa rozutekal za zlatom a kričal že zlato je iba jeho lebo on ho prvý uvidel. Ako veľmi utekal nevšimol si ,že je na okraji priepasti a začas podať Viktor sa za nim rozutekal a v poslednej chvíli mu zachytil ruku, vytiahol ho hore a s ospravedlnením so slzami v očiach sa Dalibor ospravedlním svojmu otcovi aj bratovi. Zároveň im sľúbil že už nikdy sa nebude povyšovať nie len nad svojim bratom ale ani nad nikým iným. Keď už konečne dorazili na zámok a kráľ sa ospravedlnil Igorovi zároveň ho poprosil ,že nech sa o jeho kráľovstvo postará ,lebo nemá následníka syna ,ale ho obdarila jeho žena dvoma dcérami dvojičkami a tak sa otcovia dohodli že svoje deti zosobášia.
Bratia pochopili ,že skutočne dobre môžu panovať iba vtedy keď budú držať stále spolu a tak aj bolo, Možnože kraľujú spolu dodnes.
Zuzana Zsidóová/ (1. ročník AA de T, šk.r. 2008/2009 )
