Sarah prišla k belgickému rabínovi, vyznala mu, že má obrovský problém: miluje muža, ktorý je naraz s niekoľkými ženami.
Rabín sa zamyslel: „Vieš, čo je čisté a pravé?“
Sarah sa zháčila: „Čo pod tým myslíš?“
Rabín videl, že Sarah nepochopila otázku, tak pokračoval:
„Vytiahni si prsteň z číreho bieleho zlata, v ktorom niet lacného striebra; je tam len zlato a platina. Je to pravé zlato.
Diamanty sú zasa čisté. Predstavujú dokonalosť medzi kameňmi…, tak vyberaj!“
Sarah si zatvorila oči a iba tak, naslepo, vytiahla prsteň so štrnástimi diamantmi. Podala ho rabínovi so slovami: „Nemám naň dosť peňazí…“
„Ale máš,“ usmial sa rabín. „Človek má vždy dosť peňazí na to, čo je dôležité“. Potom prsteň požehnal a vložil do zamatovej škatuľky…
„Toto bude hlavne skúška pre Teba, Sarah,“ povedal rabín potichu, a pokračoval: „Prsteň dáš tomu mužovi. Vieš si však predstaviť, že ho dá hoci prostitútke, hlupani, alebo vypočítavej zlatokopke?“
Sarah sa hlboko zamyslela. Po chvíli pomaly riekla: „Hoci je to veľmi bohatý muž, ja iba Popoluška, myslím, že ani nevie, čo láska naozaj je, viem si to predstaviť,“ s istotou dokončila.
„Dobre teda,“ riekol rabín, „za dve pätiny ceny prsteňa je tvoj. 300 eur hádam pri sebe máš!?“
„Áno, to mám,“ povedala Sarah, a zaplatila.
„Ten prsteň mu dáš s týmito slovami“, pokračoval rabín, “odovzdávam ti pravé a čisté, lebo len to má v živote význam. Ak nájdeš pravú a čistú bytosť, odovzdáš jej ho, ak nie, nechaj si ho v trezore ako symbol pravého a čistého“.
„Čo tým dokážeme, rabín?“ spýtala sa Sarah. Rabín sa záhadne usmial:
„Predovšetkým TY dokážeš mne, že si naozaj pravá a čistá, Boží posol, za ktorého ťa mám…“
Sarah urobila, ako jej rabín prikázal.
* * * * *
Prišli Vianoce, nuž poslala belgickému rabínovi pozdrav a ten odpísal:
„Bože, Sarah, máš ten prsteň na svojej ruke?“
„Nie, rabín,“ so smútkom písala Sarah.
„Tak človek, ktorého miluješ, nie je pravý ani čistý“.
„Viem, rabín.“
„Na prsteni je štrnásť kamienkov, čo znamená odriekanie. Keď oddelíme jeden, zostane trinásť, čo je znamenie smrti. Sarah, je to VŠETKO a NIČ. Vieš o tom, že si to Ty kto má VŠETKO a on, čo napriek bohatstvu, ktoré vlastní, nemá NIČ?“
„Aj to viem, rabín“, písala Sarah.
„… večeral s Božím poslom, a vôbec o tom nevedel…“ dokončil rabín.
Sarah vypla svoj notebook a zamyslela sa:
–Koľkokrát sa ľudí dotkne samotný Boh, vnukne im to správne riešenie, pomôže im postaviť sa na nohy, vráti im život,… ale títo si to ani vo sne neuvedomia..-
