V štyridsiatke sa mi narodil synátor. Mala som pocit, že som zdolala najvyššiu horu sveta, nakoľko som bola po nesmierne vážnej operácii bedrových kĺbov, stále vo vážnom zdravotnom stave, bez nároku vyliečiť sa. Malý synček bol pre nás všetkých akýmsi vykúpením, veď jeho o jedenásť rokov starší braček po zbabranom pôrode utrpel úraz hlavičky a jeho mentálny vývoj sa zastavil niekedy v jedenástom roku. Zostal ako večné dieťa, obdivujúce žirafy v zoologickej záhrade, tigrov, húkajúci v električkách a nadšene vypravujúci IC vlaky v pravej výpravcovskej čapici vďaka úžasnému pochopeniu pracovníkov železníc.
Náš malý Afi sa prejavoval ako nesmierne pokojné, múdre dieťa s výrazným hudobným talentom. Bol nesmierne šikovný, nemal problém rozumieť svojim anglickým krstným rodičom, ani anglickému bratrancovi a sesternici. Naivne sme si mysleli, že v škole bude excelovať a jeho výsledky budú výsledkami génia…
Keď mal však Afi sedem rokov, zistila som, že sa nevie normálne koncentrovať na podstatné veci, v škole vyrušuje, nedá sa po ňom nič prečítať a akoby si v ničom neveril. Rozhodla som sa, že zájdem do pedagogicko-psychologickej poradne či na niečo dôležité neprídu. Po komplexnom testovaní sa zistilo, že ide o poruchu ADHD, dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a o niekoľko rokov – aj o dyskalkúliu. Zrejme ľahká mozgová dysfunkcia. Začala som študovať materiály rôznej kvality a úrovne, cvičiť so synom – každé ráno rôzne kineziologické cviky a taktiež iné doplňovačky a hlavolamy. Napokon som prišla do Veľkej Británie, kde som našla neskutočné množstvo skvelých ľudí, odborníkov, literatúru a tiež skúsenosti. Môj syn medzitým rástol a s ním aj jeho problémy. Čo bolo strašné, stará školská mašinéria, zhoršujúca problém ADHD nemiestnymi a nevhodnými poznámkami, napríklad:
„Postihnutí si sadnú dopredu, ostatní budú sedieť vzadu…“ alebo
„Neviem, prečo je v triede toľko dementov…“
K tomu sa priradili nekompromisné tvrdenia starších pani učiteliek, že
„…keď bude písať na počítači, zabudne písať celkom“, alebo
„…keď sa nebude správať podľa našich predstáv, zrušíme mu individuálny plán a nebude integrovaný…“ akoby človeku napríklad bez nohy – zrušením bariel narástla noha!
Nuž, v tejto čiastočne humornej situácii a čiastočne neriešiteľnej som začala vyhľadávať svojrázne východiská. Navštívila som ďalších psychológov, liečebných pedagógov, kineziológov, a ďalšie múdre hlavy, no efekt bol vždy iba krátkodobý, a nie veľmi badateľný. Už som ani nevedela, čo mám robiť.
Potom som si uvedomila, že som predsa len odborníčka v holistickej medicíne – a nie hocijaká, zamyslela som sa, skúsila som niečo vlastné. V Lancastri som sa dozvedela, že deti s LMD a ADHD nesmú jesť jedlá typu „fast food“, žiadne červené mäsá, laktózu a podobne, mali by cvičiť rôzne kineziologické cvičenia, dôležité budú merga dávky vitamínov skupiny B, aminokyseliny, cholín, ale aj magnézium a calcium. Podarilo sa mi presvedčiť Afiho na experiment, aby jedol iba vegetariánsku stravu, a ako doplnok výživy užíval prípravky firmy FITLINE, ktoré obsahujú všetko, potrebné na koncentráciu a zlepšenie funkcie centrálneho nervového systému. Okrem toho sme cvičili pamäť jednoduchými číselnými cvičeniami, tvorením slov, dýchacími cvikmi a tiež kineziologickými cvičeniami a hypnocvičením na podporu sebavedomia. Po polroku sme zbadali evidentný obrat k lepšiemu: Afi sa začal lepšie učiť, nevyrušoval na vyučovaní, prestal klamať, začal sa zodpovednejšie správať. Jeho najlepším výsledkom je fakt, že to, čo napíše rukou – dokážeme prečítať. Také niečo sme neočakávali nikdy. Vďaka tomu, že Afi bol ochotný podstúpiť tento terapeutický pokus, získali sme nevyvrátiteľný dôkaz, že porucha ADHD nie je taká skepticky neliečiteľná, nie je ani nezvládnuteľná: chce to len trpezlivosť, láskavý prístup k problému, na strane človeka s ADHD ochotu pokúsiť sa zmeniť od podstaty svoj smutný spôsob života.
AKO NA TO
a) VÝŽIVA
Zakázané potraviny:
Vyprážané, vysmážané potraviny z fast-foodov, červené mäsá, mlieko a mliečne výrobky, koláče, ktorých základom sú kysnuté cestá, biela múka, mletá horúcimi valcami, teda z obchodu, mliečne čokolády, cukríky, bublinkové sladké limonády, obsahujúce kyselinu fosforečnú, konzervované potraviny. Všetky tieto potraviny blokujú nervové centrá a podporujú nervozitu, vnútorný chaos a nesústredenosť.
Vhodné potraviny:
Čerstvá zelenina a ovocie, čerstvé zeleninové a ovocné šťavy, grilovaný losos alebo makrela, ovsené vločky, med, rôzne druhy orechov, domáce vajíčka, domáci jogurt, ovčie a kozie syry, čistá voda bez chlóru (minimálne 1,5 litra denne), celozrnná ryža, varené nad parou, prípadne grilované zemiaky, avokádo, artičoky, sladkosti podľa indických receptov, to znamená, nepečené z karobu, orieškov a medu.
b) CVIČENIA
• Dýchacie cvičenie 1.
Ležíme na posteli so zatvorenými očami. Sústredíme sa na bod, ktorý považujeme za svoj „stred“. U niekoho to môže byť srdce, správne, ak zablúdime pohľadom do tzv. bodu hara, ktorý sa nachádza asi 5 cm pod pupkom, a asi 3 cm vnútri v bruchu. Nie je však podstatné, ktorý bod vám vaša intuícia označí ako váš stred, preto sa nekritizujte za to, ak ste si vybrali iný bod ako bod hara.
Keď ste sa už sústredili na tento bod, zhlboka sa nadýchnite, a aby ste nerozptyľovali myseľ, počítajte takto: jeden pomalý nádych, jeden pomalý výdych.
Druhý pomalý nádych.
Druhý pomalý výdych.
Tretí pomalý nádych.
Tretí pomalý výdych.
Začneme tromi „veľmi pomalými a zdravými“ nádychmi.
• KRESLENIE MANDÁL, ich rozbor a pod.
• ŠPECIÁLNE KINEZIOLOGICKÉ CVIČENIE
Toto cvičenie používame na vylepšenie rovnováhy mozgových hemisfér a na to, aby sme odstránili prípadne poruchy ako dyslexia a podobne. Zároveň aktivizujeme intuitívnu stránku osobnosti, to znamená po cvičení podávame lepší pracovný a mentálny výkon. (Poradila nám MVDr. Evka ŠTARKOVÁ)
c) VITAMÍNY, MINERÁLY, STOPOVÉ PRVKY
CaMg do 12 rokov 600 mg
Cholín do 12 rokov 600 mg denne
Koenzým Q 10 (na zlepšenie funkcií v mozgu) 10 mg denne
OMEGA 3 je nenasýtená mastná kyselina, ktorú si telo nedokáže vyrobiť alebo získať z rastlinnej potravy. Je nevyhnutná pri každom zdravotnom probléme. Odporúčaná dávka pre dieťa do 12 rokov najlepšie 600 mg denne.
PODOBNÉ PRÍBEHY:
ADAM
Chlapec, ktorý išiel celému svetu na nervy. V ničom sa nedokázal prispôsobiť, neustále vyrušoval. Rodičia ma navštívili, keď škola rozhodovala, či ho nedajú do diagnostického ústavu. Najskôr sme začali cvičiť kineziologické cvičenia, pridali sme aj diétu. Po roku sme nasadili megadávky vitamínov, čím sme doplnili Adamovi aj túto časť terapie. Dnes je to síce mierne napätý chlapec, trochu aj vyrušuje, ale už ho nikto nechce nikam presúvať. Tento rok končí základnú školu, a už teraz vieme, že ho prijali na umeleckú školu. Začal prekrásne kresliť.
JAJA
Jaja je anglické dievčatko, ktoré sledujem od jej piateho roka. Vždy bola roztržitá, nervózna, na nič sa nedokázala sústrediť. Jej otec je Angličan, mamina pochádza z Thajska. Jednoduchá žena. Pokúsila som sa naučiť ju, čo treba s dieťaťom robiť, ako cvičiť, čo má jedávať. Zbytočne. Jej mamička si myslí, že dieťaťu netreba nič upierať. Začala ju neprimerane rozmaznávať. Otecko mal však iný názor, a tak si to odniesla Jaja. Pred rokom sme jej dali megadávky vitamínov, presvedčili sme ju, aby nepila mlieko a nechcela sedieť v McDonaldoch, a po troch mesiacoch sme videli prvé výsledky: dievčatko sa zlepšilo v správaní, v učení, v živote.
