V sobotu, 23.februára 2013 sa konal ďalší deň prednášok v hoteli TATRA s názvom MÁGIA OKOLO NÁS. Zúčastnila som sa s prednáškou na tému vzácne maličkosti. Skôr ako som išla na prednášku, sa ma každý pýtal, čo vlastne pod tým
to pojmom myslím. Záhadne som vždy odpovedala: Veď príď, a uvidíš…
Potom nastala i pre mňa pomerne náročná chvíľa, uvedomiť si, čo to vlastne sú, tie vzácne maličkosti…
Asi pred dvomi rokmi som napísala knihu MACÍK A BÁBIKA. Je to rozprávka pre dospelých, kde Macík stratí Bábiku, tá sa dostane k pánovi Smetiarovi, ktorý má psíka Rexíka, noo postupne stráca prácu, ba hrozí, že príde aj o malý priestor. Kde býva s Rexíkom a Bábikou, lebo ho nebude mať z čoho zaplatiť… Kedysi mal všetko, čo len mohol chcieť, ale prišiel o to…
Vybrala som si tú časť, kde v zúfalstve, že bude bezdomovec, prišiel do parku, a tam jedna televízia, súkromná, robila akúsi šou z reaity. Totiž, moderátor sa pýtal okoloidúcich štyri otázky, kto povedal správnu odpoveď, vyhral veľmi veľa peňazí. Vybrať si bolo treba jedinú zo štyroch možností: 1) stomiliónový šek, 2) veľký dom so záhradou, 3) jeho psíka Rexíka a Bábiku alebo 4) Luxusné auto. Pán Smetiar bez zaváhania odpovedal takto:
…“Peniaze som kedysi mal, obrali ma o ne tí, ktorým som najviac dôveroval, takže viem, že sa dajú zarobiť; dom so záhradou by mi boli nanič, ak by som tam bol sám, bez toho, koho milujem…, ale aj to sa dá nadobudnúť, ak je to cieľom; auto – keď nemám na benzín? No načo? Ale Rexíka a Bábiku milujem…bez tých by to nešlo…“ a vyhral odmenu, získal nové miesto, a neskôr našiel i lásku…
Vezmime si známu rozprávku 3 oriešky pre Popolušku. Ani ona nechcela nič drahé, len „to, čo otcovi prvé brnkne do nosa“… Totiž kdesi vo svojom vnútri vedela, že najvyššiu hodnotu má to, čo nemožno uchopiť, kúpiť, vyrobiť, ani ukradnúť… vzácna maličkosť,…charakter, vcítenie sa, pochopenie toho druhého, ale aj toho, čo práve hovorí.
Vzácnou „maličkosťou“ je snehová vločka, mladá tráva, zrnko, ktoré zasadíme do zeme:
Krátkym hypnotickým cvičením som zrnko sme si navodili pocit tepla, lebo v sále bola dosť veľká zima…
Čo bolo najkrajšie, rozdávali sme (zase účinkoval Patrik za DSS ROZSUTEC v Lamači) vzácne maličkosti, obrázky, ktoré Patrik nakreslil, kamienky, určené na ďakovanie, myšlienky, napísané na kartičkách, ktoré korálikmi obšili mentálne postihnuté bytosti z lásky…
A potom sa stal zázrak… ľudia si navzájom niečo odovzdali. Kúsok čokoládky, Patrik dostal nádhernú mušličku, ten ju chce dať Helenke, svojej kamarátke z Rozsutca…
Lubi Lasca
