Cez víkend, tak ako každý mesiac sa opäť konal Deň ezoteriky. Cieľovou témou bol Návrat k prirodzenosti. Večná téma súčasného uponáhľaného a veľa krát zničujúceho i strpčujúceho života. Prednášala Ľubica Lehotská, ktorá učí v ľuďoch hľadať všetku silu keďže všetci sme súčasťou univerza. Prednášku otvorila slovenskou verziou Hippokratovej prísahy s patričným komentárom, výstižným pre túto dobu. Veď nejeden lekár prisahá niečo, čoho zmysel ani nechápe, berie na ľahkú váhu, nie ako prísahu. V sále sedeli aj lekári, prikyvovali na jej komentáre, no pozerali skôr do zeme. Každý z nás by mal vedieť nazrieť do seba a zariadiť si veci tak, aby sme sa mali dobre. Prekážky nie sú zlé, keby neboli, stali by sme na jednom mieste. Všetko má svoj význam, učíme sa. Ľubica svojou prednáškou, v ktorej bolo nespočetne množstvo lásky a pokory zohriala duše prítomných v sále. Nechýbal ani Patrik, ktorý na záver prednášky daroval tým ktorí to potrebujú vzácne kresby.
Dnes zažívame na 90% neprirodzenosť. Žijeme v uponáhľanej dobe a nevšímame si vzácne maličkosti ako napríklad 
prírodu, nevážime si úsmev, berieme ho skôr ako samozrejmosť. Neuvedomujeme si, že úsmev je dar a dokážeme ním pohladiť dušu smutnému, alebo chorému. Nová doba priniesla uzatváranie sa v domácnostiach, viac využívame počítačovú technológiu a sociálne siete. Čudujeme sa prečo sme chorí, podráždení či zle naladení. Príroda je neskutočným „energickým nápojom“. V súčasnosti hlavne naháňame peniaze a nedokážeme sa uskromniť a tak zabúdame… občas i na to, že sme mali vyzdvihnúť svoje malé dieťa zo školy…
V slovníku dnešných ľudí je aj pojem plánovanie narodenia dieťaťa. Keď niekoho ľúbim, tak dieťa nebudeme plánovať a príde to vtedy keď to chceme. Jedine z lásky. Smutným faktom je aj to, že dnes rodičia väčšinou nemajú čas na svoje deti. Nechodia s nimi do prírody a nečítajú im rozprávky čo bolo pred niekoľkými rokmi úplne prirodzené. Dať a kúpiť! Ale to nie je vždy o láske, ale len o tom, aby rodič nemusel venovať potrebné množstvo času svojej ratolesti.
Ovocie a zelenina už nie je to čo bývalo pred tým. Väčšina stravy je geneticky modifikovaná a nachádza sa v nej veľa umelých zložiek a prísad. Konzumujeme ich aj kvôli času. Niečo je rýchlo uvarené a tým spôsobom zostáva čas na iné. Lenže organizmus má tak isto pamäť. Neoklameme ho. Jednoducho niekedy si treba nájsť čas aj na normálnu stravu a snažiť sa jesť čo najviac zdravo.
Koniec Hippokratovej prísahy hovorí jasne: „Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne napĺňať, nech sa mám dopriate žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“
Presne tak je to i v našom živote: každý prešľap sa napokon obráti proti svojmu „autorovi“…
Autor: Miroslav Trenka; Zdroj: Ľubica Lehotská; Foto: Autor
