Možno sa to zdá neuveriteľné, možno nepravdivé, ale inak si to nedokážem vysvetliť. Ako sme prichádzali domov popri trati, zazrela som zvláštnu pani so psíkom, ktorého venčila. Mala také netradičné nohavice, nuž som sa zahľadela jej smerom. Aj Patrika zaujal ten psík, ktorý tak apaticky ležal, akoby mu bol celý svet ukradnutý. A zrazu som si všimla čiernu postavu, teda postavu v kompletnom čiernom habite, ako sa mihla Bokom od Patrika, akoby niekto išiel k tomu psíkovi. Ale zrazu sa ten prízrak zvrtol, a namieril si to na mňa, celkom skrze mňa. Keď tá čierna príšera splynula so mnou, mala som pocit takého mrazu, akoby mi na okamih prestali fungovať všetky telesné funkcie. Zastala som. Patrik prešiel pár krokov, otočil sa so slovami: “Čo je? Stalo sa niečo?”
“Ach, to práve neviem…,” pomaly som si uvedomila, že telo je v poriadku. ” Prešla cezo mňa Smrť… možno v tomto momente niekto zomrel, niekto pre nás dôležitý…”
“Alebo sa narodil?” Opýtal sa Patrik, no vôbec nebol vyplašený. Bral to ako samozrejmosť, ako niečo, čo sa normálne stáva. Bolo mi z toho tak zvláštne. Myslela som na všetkých, ktorých poznám, a majú to nahnuté: Prišiel sa niekto rozlúčiť? Alebo je to upozornenie, že za istých okolností môžem z ničoho nič “zamrznúť” a ustrnúť navždy?
A tak som sa zamyslela na životom, ako s ním nejeden z nás plytvá, akoby ho bolo priveľa, ako si nevážime jeden druhého, meriame výšku urážky, zabíjame čas úvahami, kto čo povedal, a ako to asi myslel… deti sa obracajú proti rodičom, rodičia sa tak často stavajú proti deťom… no a načo to všetko je? Môžeš stretnúť smrť práve teraz… v tejto chvíli a ustrnieš navždy… aj s otázkou: Stálo mi to zato? No načo som prekročil (prekročila) hranice? Načo som skrátil (a) počet krásnych chvíľ so svojou mamou či otcom – so svojou dcérou alebo so svojimi synmi a naopak? A už je neodvolateľne neskoro…
No a potom všetko zmĺkne a všetko sa rozplynie…. zostane len to pestrofarebné svetlo, krásna hudba a archetyp…
Chcete o tom niečo vedieť? Prihláste sa na štúdium mágie!
Lubi C.A. Waltyseer
