ROZPRÁVKA o prázdnote
Mala by som asi začať, kde bolo – tam bolo… alebo podobne, ale potom by to bolo niečo iné…
Jedného dňa som sa zamyslela nad pojmom prázdnota, ničota, a hneď sa mi pred očami premietol prekrásny Nekonečný príbeh s modrookým Falcom a tou ničotou, ktorá všetko obaľovala do sivej hmly…Prešla som do súčasnosti, kedy NIČOTU v domácnostiach vyjadrujú prázdne regály s knihami, k tomu neschopnosť “prečítať s porozumením”, neschopnosť ROZMÝŠĽAŤ a vyjadrovať svoje pocity tým najoriginálnejšími výrazovými prostriedkami či vyjadreniami… neschopnosť prejavovať sa tak, aby to zaujalo…
Uvedomila som si, že prázdnotu vyjadrujú veci, značky, nepotrebné maličkosti, nedostatok prírody, prirodzenosti a ochoty premýšať o probléme aj inak, ako “píšu IBA VAMI uznávané autority”, a ak má niekto iný názor – kategoricky ho treba odmietnuť, aj bez prečítania prvého odstavca…
Vraj niet ČASU. Ktorého času? Ten, ktorý zabíjate prázdnymi rečami o sociálnych sieťach, ktoré vás vťahujú do čisto virtuálneho sveta, kvôli ktorému vám uniká SKUTOČNÝ ŽIVOT?
Položte si otázky:
KTO alebo ČO je vašou prioritou?
Z KOHO ste si vzali zaujímavý príklad? Z ČOHO ste vychádzali?
KOMU ste nizištne pomohli – napríklad dnes ráno? ČOMU ste venovali pozornosť?
KOHO ste naposledy potešili a čím?
KTO vás dnes oslovil tak, že si to budete pamätať?
O KOM alebo o ČOM hodláte večer medotovať, ak viete, čo je skutočná meditácia?
S KÝM chcete stráviť svoju najkrajšiu hodinu práve dnes? S ČÍM chcete celkom skoncovať?
Ak máte odvahu, a vnútornú silu, napíšte odpovede, a pošlite mi ich na tento mail: rada@aadet.sk
Lubi Cariadus AMSER
