Niekedy je život skutočne komplikovaný. Možno si myslíte, že vás nič nemôže zaskočiť, pretože ste opatrní, na všetko dávate pozor a všetkému sa stopercentne venujete. Ale často to nie je práve takto. Pri najväčšej opatrnosti sa môže predsa len niečo divné stať. Ako sa stalo dnes podvečer.
Spokojní sme išli aj s Patrikom domov z Academiae Arcana, pretože sme sa venovali MERLINOVI. Niekoľko skončených teda bývalých študentiek sa ho chce naučiť, a to čo možno najlepšie. No prečo nie? Všetko bolo také mimoriadne, skvelé. Ešte sme sa stavili v Národnom tenisovom centre po vitamín B17, pretože je tu bytosť, ktorá je na tom skutočne zle…
Ako sme prešli smerom k nášmu domu, na Račianskej ulici, uvideli sme na električkovej trati čierne krásne (bývalo krásne) auto, ktoré evidentne neodhadlo vzdialenosť, a električka ho vliekla asi 30 metrov. Vraj boli vnútri traja ľudia, všetci ťažko zranení, vodič auta v hlbokom bezvedomí, ktovie, či prežije…
Načo sa tak ponáhľali? Kam asi išli? Stálo im to za toto nešťastie, možno pre niekoho z nich už definitívne?
Možno boli mladí a život mali pred sebou… čo ak z nich zostanú tri trosky, ktoré už nikdy nebudú tým, kým boli?
A čo vodič električky; ako bude žiť s pocitom, že to nezabrzdil? Áno, vieme, že brzdná dráha električky je oveľa dlhšia ako napríklad osobného auta, ale aj tak; naozaj to auto nevidel? Alebo to mohlo byť tak, že auto by síce bolo prešlo, keby ho tí, z pravého prúdu druhej cesty pustili, keďže oveľa lepšie videli električku a možnú katastrofu? Kašľali na to, lebo už sú takí nevšímaví, že im je to fuk, či niekto umrie alebo prežije? Čo ak to budú traja mrzáci? Naozaj je to jedno, čo sa stane, ak som mohol alebo mohla zabrániť katastrofe?
Ak sa zamýšľate takýmto spôsobom, patríte do našej školy…, lebo my takto myslíme neustále…
S láskou, Lubi L. Waltyseer
