Kde bolo tam bolo, boli dve kráľovstvá, delilo ich masívne horstvo. Na pravej strane horstva rozkvitalo prírodnými krásami a úrodnými poľami bohaté kráľovstvo Azúria. Vládol tam múdry a spravodlivý kráľ Dálius s bystrou, múdrou kráľovnou Amáliou. Život ich obdaril krásnymi dvojčatami, synom Karuslavom a dcérou Drahomírou. Rástli v láskyplnom prostredí pod dozorom excelentných pedagógov.
Na ľavej strane horstva sa rozprestierala veľká ríša, kde vládol dobyvateľ, čarodej Guankan. Všetky okolité krajiny podmanil, nazval Ferulským všemocným kráľovstvo. Vládol kruto a neľútostne. Mal dcéru Vank, svoju ženu, matku dcéry premenil na vlčicu z pomsty, že sa nenarodil syn. Dcéra rástla podľa vzoru otca, bola krutá, panovačná a veľmi hlúpa.
Aj Azúriu chcel dobyť, tento raz nie čarami ale sobášom dcéry so synom Dáliusa, Karuslavom. Deň sobáša naplánoval dovŕšením osemnástich rokov Vank. V zdanlivo pokojnom ovzduší roky plynuli až nadišiel čas príprav narodenín. Všemocný kráľ Guankan pozval všetkých známych, aj kráľovskú rodinu Azúrie. Kráľ Azúrie pozvanie prijal, múdra, bystrá kráľovná Amália varovala kráľovského manžela, aby bol veľký diplomat, tu ide o prefíkaný úskok.
V deň osláv narodenín vítali hostí veľkolepými ceremóniami. Dcéra Vank prijímala gratulácie a dary v krásne bohato pozlátenej róbe. Od kráľovskej rodiny Azúrie vznešene prijala náhrdelník a briliantový diadém, posadila kráľoviča Karuslava aj s rodičmi a Drahomírou na čestné miesto blízko trónu. Čarodejníkovi Guankanovi sa dary hodili, nebadane pričaril prsteň s briliantom.
Keď sa ukončili gratulačné prípitky, všemocný kráľ Guankan povstal a vyhlásil: „Zlatý klinec narodenín mojej dcéry Vank sú zásnuby s tu prítomným kráľovičom krásnej Azúrie Karuslavom“. Ako dôkaz ukázal prsteň ležiaci vedľa diadému. Tá nečakaná zákernosť zaskočila kráľa Dáliusa, bystrá kráľovná Amália pohotovo prehlásila, že sa cíti nadmieru šťastná, že syna Karuslava, vznešený kráľ Ferulského všemocného kráľovstva vybral za manžela svojej dcéry Vánk, lenže syn dovŕši plnoletosť až o rok, dovoľuje požiadať sobáš odložiť až o rok. Samozrejme, snúbenci sa budú stretávať. Guankanovi polichotilo uznanie jeho všemoci, pro forma pripili na odklad sobáša.
Po oslave sa rozlúčili a nasadli do koča. Po ceste domov nestihli prekročiť hranice Azúrie, prepadli ich Guanakanom najatí muži v čiernom, dcéru Drahomíru vytiahli z koča a uniesli. Proti presile boli bezmocní. Nešťastní a smutní sa vrátili do zámku. Trápili ich otázky kto, prečo a kde ju uniesli, aký osud Drahomíru čaká. Nešťastný, zronený nad únosom milovanej sestry, hútal deň a noc ako vyslobodiť sestru, až napadla ho myšlienka, ísť ju hľadať preoblečený za pútnika. Nechal si narásť bradu aj fúzy a preoblečený za pútnika rozlúčil sa s kráľovskými rodičmi a vydal sa na cestu kam ho oči viedli.
Išiel hornatou krajinou dňom i nocou, dostal sa do hustého lesa, kde vyšliapaného chodníčka nenašiel. Ukonaný ľahol si pod krásny košatý strom a zaspal. Bola tmavá noc, keď ho čosi zobudilo. Prekvapený videl len dve svietiace oči a tie prehovorili: „Neboj sa ma, som prekliata vlčica, každý ten les obchádzal, ty si sa osmelil“. A vyrozprávala mu príbeh, ako Guakan podmanil krajinu pobúrených občanov sústredených okolo kráľa, „môjho muža na zámku premenil na tento les, strom, pod ktorým ležíš je môj muž, vedľajší prírastok je moja dcéra, ktorá sa ukryla pod plášť svojho otca keď ju dal spútať a odviedol na svoj hrad. Keď tomu chcel syn zabrániť, premenil ho na opičiaka, toho si na hrade videl. Bola jeho nútenou poddanou ženou. Že som nepovila syna ale dcéru, zaklial ma do vlčice“. Ďalej hovorí, „tvoja sestra je uložená ako socha v záhradnom altánku na hrade, môj syn sa k nej prihovára a stráži ju. Si odvážny, nesmieš zaváhať, zatratíš seba aj sestru a nás.“
„Pozorne počúvaj, Guankan má čarodejnú moc v pracke opasku, odkladá ju iba vo svojej izbe, tam nikto nesmie. Možno nájde sa príležitosť, že sa zmocníš opasku. Pracku rozbi, polej mokom z tohto stromu, hoď do ohňa a čo najrýchlejšie utekaj k soche tvojej sestry. Odrež túto halúzku, tú ukry, maj stále pri sebe ten mok, čo vytečie, zachyť do fľaštičky, tu nájdeš v mojom nákrčku. Vyvediem ťa z tohto lesa, choď rovno po ceste, hrad poznáš.“
Začalo svitať, rozlúčil a s vlčicou aj s lesom, ten na pozdrav zašumel. Mal šťastie, Guankan hľadal osobného komorníka, po dôkladnej prehliadke ho prijal, obliekli ho do mundúru a bol na hrade ako doma. Spriatelil sa s opičiakom, ktorému vyrozprával celý príbeh v lese. Na hrade bol prísny režim, veru, k opasku sa nijak nevedel dostať. Prešiel rok, nadišiel deň sobáša, Vank oblečená do svadobných šiat čakala ženícha, doviedli pod eskortou iba kráľovský pár s veľkou svadobnou kyticou. S ľútosťou oznamujú, že synovi sa prihodila veľká nehoda, posiela svadobnú kyticu a prosí svadbu vykonať bez jeho prítomnosti. Guankan chcel počuť iba súhlas a veľká svadobná hostina sa začala. Komorník Karuslav posadil rodičov neďaleko dverí a pošepol: „ja som váš syn, tu seďte“. Víno tieklo potokom, nálada stúpala, opičiak nenápadne nasypal spiaceho prášku do nádob vína, hostia začali postupne usínať, aj Guankan s Vank usínali v kresle. Opasok odopol, na ten okamih čakal Karuslav. V krbe rozdúchal plameň, schytil opasok, pracku rozlámal, polial mokom. Opičiak verne asistoval. Keď plameň olizoval opasok rozbehli sa k východu, schytil rodičov a rozkázal utekať k altánku. Nestačili dobehnúť, nastal výbuch, všetko zhorelo do tla. Les ožil ľuďmi, objavil sa kráľovský kaštieľ, obe kráľovské rodiny boli v plnom počte. Opičiak, kráľovič Dan, mal v náručí oživenú Drahomíru a Karuslav stál s vetvičkou, s ktorou noc čo noc sa zhováral. Tu pristúpila kráľovná s nákrčníkom v ruke a dcéra s vetvičkou v ruke. Bolo to že radosti a objímania.
Všetky kráľovstvá sa obnovili, nastal poriadok a pokoj, ľudia sa prestali obávať o život svoj aj príbuzných. Po čarodejníkovi neostala ani stopa. Na oslavu sa vo všetkých zemiach rozozvučali zvony. Kráľovské deti sa zosobášili, vystrojili spoločnú svadobnú hostinu, žili v pokoji, v hojnosti a vo vzájomnom priateľstve. Možno ich potomkovia žijú aj podnes, ak ich rod nevymrel.
(Rozprávka podľa predlohy: Mág, Koč, Hviezda, Faraón)
Irena Rybárová/ ( AA de T, šk.r. 2008/2009 )
