PRVÝ ARCHETYP

Bolo príjemné, teplé leto. Cestovali sme do Batizoviec, pretože tam prišli študenti z “Východu”, aby sa niečo dôležité naučili o TAROTE ako o filozofii. Niektorí pochopili, že TAROT je prvotná filozofia, iní za každú cenu chceli byť veštci… čo mám proti veštcom? Iba to, že často tliachajú nezmysly. Mnohí. Napríklad, ako vám môže niekto povedať, že v utorok o tretej poobede stretnete blondiaka v kockovanej košeli, modrých rifliach, bude to presne o štrnástej, na Roosveltovej ulici a pred domom číslo 13? A podobné smiešnosti… 

Rýchlik zastavil v Žiline, otvorili sa dvere, tak som vybehla po kávu do ruky, lebo tá možnosť svietila priamo predo mnou. Sprievodca ma upozornil, že treba nastúpiť, lebo vlak sa do piatich minút pohne. -To hravo stihnem, povedala som mu, a aj som to stihla. Vyšla som s kávou do vlaku, dvere sa samy zatvorili. Poprosila som jedného cestujúceho, aby mi na momentík tú kávu podržal, len si dám peňaženku do vrecka. Ako som sa oprela o tie dvere, zrejme niečo nefungovalo, vyletela som z vlaku von, rovno do náruče toho sprievodcu. Z úst mi vyletela prvá archetypálna veta:

Boh je nekonečne jednoduchý, a všetkým prenikajúci…